Leírás
Začítajte sa do rozprávky:
V poslednom čase sa nedá ísť do škôlky ani do školy, z nejakého dôvodu však predsa nikto nemá dovolenkovú náladu. Ulice sú smutné a vyprázdnené, akoby každý odcestoval. Pritom nikto neodcestoval, ľudia sa len pozatvárali v bytoch.
Nemôžeme navštíviť babku, nesmieme zájsť ku kamarátom oproti a ani mama a oco nechodia do práce. Každý sa bojí vírusu, ktorý je taký malilinký, že ho voľným okom ani nevidieť.
Tento drobulinký vírus je celkom mladý, akurát len dorástol do puberty. Narodil sa v ďalekej Číne a aj jeho zapísali do školy, ktorú navštevujú vírusy a baktérie. Táto škola s názvom Škola Fujka je jedna veľká plesnivá špongia: v jej drobných dierkach sa nachádzajú temné podlhovasté triedy. Do druhého stupňa chodia baktérie, lebo sú väčšie. Na prvom stupni sa na hodinách učia vírusy.
Aké predmety preberajú? Náuku o infikovaní, či oslabovaní človeka. Okrem toho majú aj hodinu rozmazávania sopľov, ktorá viac menej zodpovedá vášmu technickému krúžku, a majú aj telesnú, kde musia baktérie a vírusy preskakovať rozkotúľané tabletky.
Ten drobulinký vírus, o ktorom som pred chvíľou začala rozprávať, navštevoval prvý stupeň tejto školy. Bol to dosť škaredý, svojský chlapík, nikto sa s ním nechcel hrať. Telo mal pokryté pichliačmi a tvár… Bŕ, radšej ani nebudem opisovať, aký bol špatný. Prznili ho pľuzgiere a čierne bodky. Ani jeho spolužiaci neboli vyslovene pohľadní alebo štramácki, ale on mal navyše aj neznesiteľnú povahu. Vždy všetko vedel lepšie než ostatní, v náuke o infikovaní bol rovnako dobrý ako v rozmazávaní soplov, a keď hore dole mašíroval po chodbe, jednostaj vykrikoval, že on raz bude pánom sveta.
„Veruže ja raz budem kráľ! A celý svet pokorím!”
